Feši z Viedne

Činnosť slovenských detektívov často krát presahuje hranice Slovenska. Vo väčšine prípadov sa jedná o zahraničných klientov, ktorí chcú na detektívnych službách “ušetriť” nejaké to euro. Zoberieme si príklad so susedného Rakúska. Priemerná cena za hodinovú detektívnu službu u našich susedov sa pohybuje od 40 €. Na Slovensku touto sumou uživíte dvoch detektívov na jeden prípad (aj keď vo väčšine prípadov pracujú samostatne).

Nedávno nás kontaktovala viedenská právnička, ktorá podozrievala svojho manžela z nevery. Pred našim kontaktovaním sama podnikla prvé kroky, aby svoju túžbu po informáciách uspokojila. Kúpila si zariadenie ktoré nahrávalo zvuk, umiestnila ho do ich bytu v centre Viedne a každý deň po práci počúvala, čo robil jej miláčik celý deň doma.

Každý prípad ktorý vyšetrujeme, nazveme kontroverzným názvom.

Pre tento prípad sme nemuseli dlho rozmýšľať a nazvali sme ho “Feši z Viedne”, pretože náš objekt bol muž, ktorý sa rád o seba staral a obliekal sa veľmi extravagantne. Jediný háčik bol v tom, že namiesto auta v preľudnenom meste používal metro a mestskú hromadnú dopravu. Pri sledovaní na pešo je ideálny väčší počet ľudí (dvaja a viac), ale musel som si vystačiť sám. Feši bol architekt a pracoval väčšinou doma. Takže niekoľko hodinové monitorovanie vchodu bolo samozrejmosťou. Medzitým som si naštudoval najbližšiu cestu k stanici metra, ktorá mala približne 300 metrov.

Prvé dva dni sa neudialo nič. Feši doma usilovne pracoval a nikam nevychádzal. Zvrat však nastal v tretí deň sledovania. Po niekoľko hodinovom sledovaní vchodu sa zotmelo a viditeľnosť do novostavby, ktorá mala zrkadlové sklá sa zlepšila. Následne som spozoroval výťah, v ktorom bol slušne oblečený tmavý muž. Po nekonečnom čakaní som sa konečne dostal z auta a začal Fešiho sledovať.

Pri sledovaní osôb po ulici používam metódu druhej strany. Sledovanú osobu neprenasledujem ale kráčam zarovno s ňou po druhej strane ulice.

Jeho rýchle kroky smerovali najkratšou cestou k stanici metra, ktorá bola za veľkou svetelnou križovatkou. Miestami som za ním musel pobežať a cez križovatku prebehnúť na červenú, aby som ho nestratil. Po jeho odbočení na schodisko do metra som s ním na niekoľko sekúnd stratil kontakt a keď som dosiahol úroveň schodiska, vyvalilo sa na mňa niekoľko desiatok ľudí, ktorí práve vystúpili z vagónov metra. Nevedel som sa dostať ani po schodisku dole, keďže nával ľudí sa snažil dostať von na ulicu. Nakoniec som sa pretlačil a po previerke metra som dospel k záveru že som Fešiho stratil.

Pri detektívnej činnosti je veľká pravdepodobnosť že sa sledovaná osoba detektívovi stratí (najmä keď operuje sám v zahraničnom prostredí).

Po neúspechu sme detektívnu činnosť presunuli na nasledujúci deň. Celý deň sa nič nedialo a až na večer odišiel znovu smerom na stanicu metra. Po poučení z chyby predchádzajúceho dňa, som sa dostal do jeho bližšej vzdialenosti a nastúpil som s ním do metra, ktoré smerovalo do srdca Viedne. Po niekoľkých zastávkach vystúpil, a smeroval po vysvietenej ulici priamo do Amerického baru. Feši mi v tej chvíli vyčaril úsmev na tvári. Na jednej strane som sa potešil že ochutnám Americký burger a dám si ho do nákladov. Na druhej strane som sa sklamal, pretože som bol autom 80km od Bratislavy a nemohol som si dať Americké pivo. Ale poďme späť k prípadu.

Po vstúpení do baru si Feši prisadol k dvom moletným ženám. Vyzerali ako Američanky (postavou aj výzorom), a začali sa rozprávať ako keby sa poznali už niekoľko rokov. Nič som im nerozumel keďže rozprávali po Nemecky, ale začal som skúmať reč ich tela. Fešiho jemné dotyky po dobre vykŕmených stehienkach dvoch kamarátok sa mi podarilo zaznamenať skrytou kamerou v cigaretovej škatuľke, ktorú nosím vždy pri sebe. Nášho kamaráta som následne po 2 hodinách “neutíchajúcej zábavy” odprevadil domov a oboznámil som Alexa s výsledkom sledovania.

Na počudovanie bolo to, že objednávateľka bola štíhla pekná zrelá žena na úrovni a Fešiho chúťky nás trošku zaskočili.

Naďalej som ho sledoval ešte niekoľko dní a ten istý scenár sa opakoval. Odsledoval som aj dve neznáme ženy a zistil som, že bývajú v prenajatom byte neďaleko Fešiho. Po ukončení detektívnej činnosti som spísal záverečnú správu so zisteniami, doloženými vytlačenými fotografiami a odovzdal som ich Alexovi.

Po odovzdaní dôkazového materiálu prišla od klientky nečakaná správa. Na začiatku nám ďakovala za naše profesionálne služby a ďalej opisovala že si to s Fešim vyjasnila. Boli sme radi, že sa kvôli nevinnému flirtu nerozhodla rozvádzať ale riešiť ho so vstíčenou hlavou. Kiež by mal taký istý prístup každý klient.

Mená, dej a funkčné zaradenie jednotlivých postáv boli úmyselne zmenené. Akákoľvek zhoda s reálne existujúcimi nositeľmi fiktívnych mien je čisto náhodná.